Aj oni sú naše deti!

15.12.2010

Efektívna komunikácia lekár, zdravotnícky personál – rodič v situáciách, keď zomiera detský pacient

When a parent dies, you lose your past; when a child dies, you lose your future.
(Keď zomiera rodič, strácaš svoju minulosť; keď zomiera dieťa, strácaš svoju budúcnosť)

Strata dieťaťa patrí medzi najťažšie udalosti v živote človeka. Postihuje všetkých členov rodiny, starých rodičov a celé okolie rodiny. Pre blízkych to predstavuje enormnú psychickú záťaž, ktorá je často príčinou patologických javov (napr. alkoholizmus, rozvod, psychické poruchy a pod.). Čo môže zapríčiniť aj stratu zamestnania.

Prežiť stratu dieťaťa znamená nájsť silu, dôvod a chuť žiť, pokračovať a nájsť zmysel vlastnej existencie. Ide o proces, ktorý je často dlhý, ťažký a ktorého súčasťou sú aj iní ľudia (rodina, priatelia, kolegovia, psychológovia, psychiatri a iní).

Proces smútenia nezačína odchodom z nemocnice po úmrtí dieťaťa, pohrebom a prázdnou detskou izbou. Začína často vo chvíľach, kým dieťa ešte žije a prebieha boj o záchranu jeho života. Začína strachom o zdravie a život dieťaťa, aj keď koniec ešte nie je evidentný. Práve v týchto chvíľach, najdôležitejšiu úlohu zohráva personál nemocnice (personál rýchlej záchrannej služby, personál oddelenia nemocnice, pediater a pod.). Sú to osoby prvého kontaktu, ľudia, ktorí informujú o zdravotnom stave, oznamujú závažné diagnózy, prípadne samotnú smrť.
Okrem ťažkej úlohy zachrániť život dieťaťa, stojí pred personálom nemocníc v prípade oznamovania ťažkej diagnózy resp. úmrtia dieťaťa nie menej ťažká úloha, povedať blízkym, plným očakávania a nádeje, zlú správu. Často si zdravotný personál ani neuvedomuje, že od spôsobu, akým sa to udeje, v mnohom závisí ako bude prebiehať akceptácia ťažkej diagnózy, resp. úmrtia dieťaťa, samotný proces smútenia a do akej miery sa rodina vysporiada so situáciou, v ktorej sa ocitla.
Nemocničný personál často nemá potrebné vzdelanie a vhodné podmienky na to, aby uvedené situácie profesionálne zvládal a tak ostáva jediné, spoliehať sa na ich osobnostnú výbavu, schopnosť efektívne komunikovať, načúvať… Lenže nie každý zdravotník má dar empatie, potrebné vedomosti a skúsenosti. Niekoľko nevhodných slov, nesprávnych gest môže mať až príliš závažné následky na to, aby sme zvládnutie danej situácie ponechali na náhodu, že komunikáciu s rodičmi „nejako“ zvládnu.

Detský fond Slovenskej republiky rozbehol nový projekt, ktorý sme nazvali

AJ ONI SÚ NAŠE DETI!
Efektívna komunikácia lekár, zdravotnícky personál – rodič
v situáciách, keď zomiera detský pacient.

Cieľom projektu je umožniť personálu nemocníc a rodičom, aby čo najprijateľnejšie a najefektívnejšie zvládali poskytovanie a prijímanie správy o ťažkej diagnóze resp. úmrtí dieťaťa.
Chceme pritom tiež zdôrazniť fakt, že dieťa ostáva dieťaťom a rodič rodičom bez ohľadu na úmrtie pacienta. Kým rada medzinárodných dokumentov chráni práva rodičov a detí, osirelí rodičia často uvádzajú, že sa od okamihu úmrtia ich detí už málo kto správa k nim ako k rodičom (napr. neposkytujú im dostatok informácií o tom, čo sa s dieťaťom bude ďalej diať – prevoz k súdnemu patológovi, pitva, prevzatie pohrebnou službou atď). Nechápu ich rodičovské pudy, ktoré napriek úmrtiu dieťaťa v rodičoch pretrvávajú – potreba rozlúčiť sa s dieťaťom, pobozkať ho, pohladiť ho, urobiť mu radosť dôstojnou rozlúčkou, priniesť mu obľúbenú hračku, dať mu cumlík….
Týmto projektom chceme tiež prispieť k zlepšeniu životnej situácie rodičov, ktorí prežili úmrtie svojho dieťaťa aj tým, že pomôžeme ich okoliu prelomiť komunikačné bariéry, že poskytneme všetkým dotknutým stranám potrebné informácie o efektívnej komunikácii a tak umožníme rodičom, aby naďalej boli rodičia, aj keď v zmenenej podobe.

V rámci projektu plánujeme:

  • Poskytnúť rodičom a blízkym osobám formou brožúry potrebné informácie, ktoré sú dôležité pre správne zvládnutie prvej fázy procesu smútenia, ale ktoré v prvom momente po oznámení ťažkej diagnózy resp. úmrtia dieťaťa nie sú väčšinou schopní absorbovať (napr. čo majú vybaviť, aký je nasledovný postup, kto im môže pomôcť, na koho sa majú obrátiť, čo ich čaká).
  • Umožniť zdravotnému personálu, aby formou vzdelávania získal potrebné informácie a zručnosti v oblasti poskytovania informácií o ťažkých diagnózach resp. úmrtí dieťaťa.
  • Poskytnúť oddeleniam informačný materiál, ktorý obsahuje zhrnutie základných informácií o optimálnom spôsobe podávania správ o ťažkých diagnózach resp. úmrtí dieťaťa.
  • Vypracovať štandardy správania sa zdravotného personálu v prípade poskytovania informácií o ťažkých diagnózach resp. úmrtí dieťaťa, ktoré budú vychádzať zo špecifík a možností jednotlivých oddelení a potrieb rodičov a blízkych osôb.
  • Vytvoriť web stránku, na ktorej budú umiestnené informácie pre rodičov, zdravotný personál a všetkých záujemcov o smútkové poradenstvo. Zároveň prostredníctvom diskusného fóra umožniť ľuďom, aby navzájom diskutovali, vymieňali si skúsenosti, podporovali sa a komunikovali o svojich emóciách.