Sponzorvaný hosting od WebSupport.sk

Venujeme násiliu a šikane medzi deťmi dostatočnú pozornosť?

02.02.2009

Vedeli ste, že v každej triede na základnej škole bolo už aspoň 1 dieťa šikanované? Že dospelí nevenujú šikanovaniu dostatok pozornosti, aj keď je to trestný čin? Že šikanovanie môže priviesť dieťa k chodeniu poza školu , ale aj až k samovražde?

Projekt Luminar pokračoval v r. 2008 a v rámci vzdelávania detí v triedach (v mestských častiach Bratislava – Vrakuňa, Bratislava – Podunajské Biskupice) sme sa zamerali hlavne na dve témy: Alkohol v partii a trestná činnosť pod vplyvom alkoholu a Šikana v triede (ako trestný čin). Pripravili sme vzdelávanie pre 6 základných škôl v 8. a 9. ročníkoch formou interaktívnych seminárov a diskusií.

S témou násilie – šikana mali skúsenosti všetky triedy. V mnohých je šikana súčasť bežného školského života. V niektorých školách žiaci uvádzali nezáujem, zo strany učiteľov a vedenia školy, situáciu riešiť. V niektorých triedach sa stretli lektori aj s proti rasistickými postojmi a s provokačným „hajlovaním“.

V jednej základnej škole vedenie školy pristúpilo k namontovaniu kamier na chodbách, pričom chceli pokračovať v ich rozšírení aj v triedach a na toaletách. Pri rozhovore s pani riaditeľkou v riaditeľni, kedy sa nám chválila novou kamerovou technikou, sme videli priamo na obrazovke, ako na chodbe fyzicky útočil jeden chlapec na druhého, pričom ten druhý si rukami kryl tvár, nebránil sa, ale utekal. Keď ho útočník zahnal do kúta, len sa chránil, neschopný niečo urobiť. Upozornili sme na to pani riaditeľku, ktorá nám iba odvetila, že to je u nich bežné a nijako nezakročila. Učiteľka, ktorá okolo chlapcov prechádzala, sa tvárila, že to nevidí a bez povšimnutia prešla okolo nich. Nerozumeli sme, na čo zakupujú drahú techniku. Bohužiaľ, personál školy často nie je vyškolený a pripravený správne reagovať na prípadnú šikanu.

Napriek tomu, že aj škola môže vo vážnych prípadoch podať na páchateľa trestné oznámenie, školy to nerobia. Tak zostáva často krát šikana nepovšimnutá, bagatelizovaná a nepotrestaná samotnou najvyššou autoritou – školou.

Pozitívne sme vnímali prístup niektorých škôl k našej iniciatíve, kedy vedenie školy a triedni učitelia vždy po seminári, si našli čas na vypočutie postrehov lektorov, z práce s deťmi, a zaujímali sa o možnostiach zlepšenia daného stavu. V ostatných školách sme sa stretli skôr s neutrálnym postojom, aj keď potvrdili, že preventívne programy potrebujú.

V rámci úvodného prieskumu pomocou dotazníkov 53% žiakov uviedlo, že sa stretli so šikanou vo svojej triede a 78% detí si myslí, že ide o trestný čin. V každej triede bolo minimálne 1 dieťa už niekedy šikanované. Z celkového počtu respondentov to uviedlo 17% detí. 3% detí uviedlo, že v tomto čase sú šikanované. 8% detí na otázku, či sa už niekedy stali obeťou šikany, neodpovedalo. Je predpoklad, že medzi týmito deťmi sú jej ďalšie obete.

Na otázku, ako sa zachovajú, ak vidia v triede prejavy šikany, sa až 37% detí vyjadrilo, že neurobia nič, lebo sa ich to netýka, alebo sa tvária, že to nevidia. 24% detí označilo možnosť, že by sa pridali k tomu, kto ubližuje, poprípade sa aj pobili, alebo sa na tom smiali. 24% detí preferovalo možnosť, že to povedia učiteľke alebo riaditeľke. Možnosť zastania sa toho, komu sa ubližuje, označilo 47% detí, pričom mnohí pri diskusii dodali, že by sa zastali iba svojho kamaráta, nie niekoho, koho nemajú radi. Tu treba podotknúť, že deti, ktoré sa stávajú najčastejšie obeťami šikany, sú zároveň najmenej populárne v triede a často nemajú žiadnych kamarátov. Tým sa ich možnosť, že sa ich niekto zastane, výrazne znižuje.

Na otázku, čo by urobili, ak by sa oni stali obeťou šikany, by 48% detí o tom niekomu povedalo a až 20% detí nevedelo, čo by mali urobiť. 5% detí by to nepovedalo nikomu, alebo by prestali chodiť do školy. Tu ide zrejme o deti, ktoré sú šikanou vysoko ohrozené. 10% detí uviedlo, že by ešte viac provokovalo. V tejto skupine je predpoklad, že sa vyskytujú práve agresori.

Na otázku, komu by to povedali, 45% detí označilo možnosť povedať to rodičovi, alebo súrodencovi, 33% učiteľke alebo riaditeľke a až 16% uviedlo, že nikomu. Možnosť zdôveriť sa školskej psychologičke alebo zavolať na linku dôvery by využilo menej detí. Z následného rozhovoru v skupine vyplynulo, že väčšina detí nevedela, či majú školskú psychologičku a kde ju nájdu.

Deti očakávajú, že ak by to niekomu povedali, tak v 54% by im pomohla učiteľka alebo riaditeľka, 43% detí označilo aj možnosť, že by sa ich niekto v triede zastal, ale až v 11% deti uviedli, že by nikto nič neurobil, lebo by sa všetci báli a v 24% označili, že by sa každý tváril, že mu je to jedno, alebo to nevidí, nikto by nepomohol a učiteľka by povedala, že si to vymýšľa. Znamená to, že iba polovica žiakov verí, že by im niekto pomohol. Je predpoklad, že medzi tieto deti patria skôr obľúbené deti a dobrí žiaci. Tí sa ale v praxi stávajú obeťami málokedy.

V rámci seminárov sme využili techniku práce s mýtami a polopravdami o šikane. Robili sme profil obete a agresora, diskutovali sme o zodpovednosti každého člena triedy zastaviť násilie a nepodporovať ho tým, že ho ignorujú, alebo sa na tom smejú. S deťmi sme robili zážitkové modelové situácie, pričom sme zapájali postupne všetkých žiakov. Práve vlastný pozitívny zážitok, aj keď len v modelovej situácii, dokáže deti posilniť pri konaní v reálnej situácii. Deti hodnotili interaktívne semináre vysoko pozitívne, pre mnohých boli najzaujímavejšie profily obete a agresora, osobný zážitok v modelovej situácii a informácia, že obeti treba vždy pomôcť, nielen, keď ide o ich kamaráta alebo kamarátku.

Všetky deti sme informovali o možnosti navštevovať MIXklub – nízkoprahové zariadenie pre deti a mládež v mestskej časti Bratislava-Vrakuňa. Zariadenie poskytuje svoje služby deťom a mladým ľuďom od 6 do 18 rokov 3x týždenne od 15:00 do 18:00 hod. Detský fond Slovenskej republiky pracuje v mestskej časti Bratislava – Vrakuňa od roku 1998 a aktívne sa venuje práci s deťmi a mládežou zo znevýhodneného prostredia.

Projekt LUMINAR máme záujem realizovať dlhodobo, nakoľko primárnu prevenciu považujeme za najúčinnejšiu a najlacnejšiu formu predchádzania negatívnych javov v spoločnosti. Za dôležité považujeme pokračovať v organizovaní vzdelávacích workshopov pre deti a taktiež vidíme ako dôležité poskytovať učiteľom účinné nástroje na riešenia rastúceho násilia a šikany medzi deťmi.