Sponzorvaný hosting od WebSupport.sk

„S MIXklubom do sveta“ alebo víkendovka s našimi chlapcami a dievčatami z MIXklubu…

29.09.2010

Keď sa niekto pýta na naše pokroky a úspechy v nízkoprahovom centre tak jeden skvelý mám práve tu!!!!
MIXklub nízkoprahové centrum pre deti a mládež, sídliace vo Vrakuni, kde pracujeme s deťmi v ich komunite, funguje už 6 rokov a malými krokmi sme kráčali k 3 dňovému výletu do prírody. Prežili sme denné tábory, návštevy múzea, divadla… Zažili sme aj neúspechy pri ceste do zahraničia, chceli sme niečo zbytočne urýchliť, a bolo to pre naše deti naraz veľa – ďaleko, dlho od domova, iný jazyk a myslím si, že si jednoducho bolo treba počkať na ten správny čas.

Predstaviť si čo pociťujú naše deti, keď opúšťajú svoju komunitu, mnohé prvý krát v živote, sa dá asi najviac porovnať so situáciou, keby nás civilizovaných ľudí, strčili niekde do pralesa. Neznáme prostredie, neznámi ľudia, divoké zvieratá, neznáme cesty, iné vzorce správania.
Predstavte si, čo deti pociťujú keď vstupujú do celkom nového prostredia, idú do sveta?

Počas týchto opuštákov, by mnohí mohli tvrdiť, že deti bojujú?
Ja mám pocit, že nebojujú, skôr majú strach z neznámeho a bránia sa. Inak to nevedia, hnevajú sa, nadávajú, tie menšie sa len čudujú. Hlavne im ešte nikto nezobral odvahu pýtať sa a tak sa pýtajú na všetko, ako všetky malé deti ..a my im s láskou odpovedáme ..oni sa pýtajú aj v komunite, ale veľa krát sa žiadnej odpovede nedovolajú a tak postupom času sa prestanú pýtať a prestanú sa o okolitý svet zaujímať. Vďaka bohu, naše deti to ešte nevzdali a tak sme s nimi mali možnosť prežiť krásne víkendy na chatách, ako jedna veľká rodina.

Ten správny čas nastal minulý rok v novembri, kedy sme zobrali aj vďaka podpore projektu Nadácie pre deti Slovenska z Fondu hodina deťom, prvú skupinu 7 chlapcov na chatu do prírody. Zrealizovali sme 4 víkendové pobyty v prírode, dve chlapčenské a dve dievčenské. Boli sme na Duchonke, v dedinke Čechy a v Modre. Boli sme v lese, na Topoľčianskom hrade, na termálnom kúpalisku Podhájská a na Červenom kameni
S deťmi sme prežili nezabudnuteľný čas 4 víkendov, boli sme otvorenou knihou, veľkou encyklopédiou, ktorá dokáže odpovedať na veľa otázok a sprievodcom, naozaj osobným sprievodcom. Pocity „som tu s tebou“ čokoľvek sa stane „budem tu“, mnohé deti nepoznajú a nezažívajú.

Nikdy by som neverila, že budem pre niekoho sprievodca, zrkadlo, koľkokrát by som ja potrebovala takého sprievodcu a to už som dospelá, a čo také malé stvorenie stratené vo svete bez návodu, bez mamy, bez mapy…

A ako sme sa mali?…

Nikdy nezabudnem na detské lietadielka, na cirkusové vystúpenie na lúke, keď sme sa premenili na akrobatov a akrobatky, ako sme prekonávali potok s vypätím všetkých síl nenamočiť si jediné plátené tenisky, ktoré dieťa malo, na turistické značenie, ktoré si mysleli deti že sme ho tam na tie stromy predošlú noc nakreslili, aby vedeli kade majú ísť, na hru vo vlaku keď sme sa hrali na policajtov a teroristov, na otázku malého chlapčeka „čo je to priepasť?“ po predchádzajúcom upozornení „Pozor priepasť“, na zmrzlinový pohár, na kvitnúcu čerešňu s ktorej sme si spravili čerešňový dážď, na vysnívanú poschodovú posteľ, na večerné premietanie fotografii s nezastaviteľnými záchvatmi smiechu, na prieskum poľovníckeho posedu s puškou v ruke, na spoločné večerné posedávanie v kuchyni a rozprávaní sa pri hrnčeku kakaa, na saunu v ktorej deti nedokázali vydržať ani 10 sekúnd a predsa sa našli víťazi, na „kalamandru“ škvrnitú, na pohreb vymysleného psa škriatka Talinora v sprievode cigánskej kapely z mobilu, na zapletané vrkoče, na nekonečné bláznenie sa so psom po lúke, na futbal na miestnom dedinskom ihrisku z pánom domácim s privátu, hralo sa ako o svetový pohár, na cestu na Červený kameň cez les po veternej smršti, keď sme preliezali ako opice cez popadané stromy a deti mysleli, že takto vyzerá turistický chodník vždy, na domáci sirup a teplý koláč domácej panej, na masáže v tráve, na kytice lúčnych kvetov darované od detí z lásky…
A stačilo tak málo…držanie za ruku, potlačenie hore kopcom, zastať sa ich keď na nich neprávom kričia neznámi dospelý, zakryť keď idú spať, prečítať rozprávku, zasmiať sa vtipu ktorý hovorí, prerozprávať sa až do príjemného ticha…

Ďakujem, tým malým vlkom z čistinky Pentagón, každú noc, keď idem spať vzduchom im posielam tisíce objatí.
A nezabudnite dôležité je mať strechu na hlave teda nad hlavou to odkazuje Sidka…

MIXklub Detského fondu Slovenskej republiky sa nachádza v mestskej časti Bratislava – Vrakuňa. Žijú tu rodiny rôzneho sociálneho a etnického zloženia a nachádza sa tu aj bývalá ubytovňa tzv. Pentagon, v ktorej žije množstvo rodín na veľmi nízkej socio-kultúrnej úrovni. V tejto mestskej časti pracujeme s ohrozenými deťmi od roku 2000 a v roku 2004 sme vytvorili nízkoprahové centrum pre deti a mládež MIXklub. Vikendové pobyty podporila okrem iných inštitúcií aj nadácia pre deti Slovenska prostredníctvom grantového programu Hodina deťom.